|  | Στίχοι: Αλέκος Καγιάντας
 Μουσική: Γιώργος Ζαμπέτας
 Πρώτη εκτέλεση: Βίκυ Μοσχολιού
 
 Άλλες ερμηνείες:
 Χαρούλα Αλεξίου & Δήμητρα Γαλάνη
 
 Μια παλιά φωτογραφία
 κι ένα γράμμα ξεχασμένο
 κάποιο όνειρο χαμένο
 μου θυμίσανε ξανά.
 
 Και στα χέρια σαν το πήρα
 με λαχτάρα όπως πρώτα
 άνοιξε του νου η πόρτα
 και προβάλλαν τα παλιά.
 
 {Οι αναμνήσεις γίνανε βόλια
 να πέτρωνες καρδιά μου δόλια
 να πέτρωνες καρδιά μου δόλια
 να μη σε πλήγωναν.}
 
 Μέσα απ’ τη φωτογραφία
 πάλι μου χαμογελούσε
 και στο γράμμα μου μιλούσε
 όπως τότε τρυφερά.
 
 Και ξανάζησα για λίγο
 τα παλιά τα χτυποκάρδια
 τ’ αξημέρωτα τα βράδια
 τα ατέλειωτα φιλιά.
 
 {Οι αναμνήσεις γίνανε βόλια
 να πέτρωνες καρδιά μου δόλια
 να πέτρωνες καρδιά μου δόλια
 να μη σε πλήγωναν.}
 
 
 |  | Lyrics: Alekos Kayiadas
 Musica: Yioryos Zabetas
 Prima esecuzione: Viky Mosholiou
 
 Altri spettacoli:
 Haroula Alexiou & Dimitra Yalani
 
 Una vecchia fotografia
 e una lettera dimenticata,
 qualche sogno perduto
 mi sono di nuovo tornati in mente.
 
 Quando la ho presa in mano
 con bramosia, come prima cosa
 la porta della mente si è aperta
 e si sono affacciati i vecchi tempi.
 
 {I ricordi sono diventati proiettili,
 diventa di pietra, mio sventurato cuore,
 diventa di pietra, mio sventurato cuore,
 così non possono a ferirti.}
 
 Nella fotografia
 di nuovo mi sorrideva
 e nella lettera mi parlava
 teneramente, come a quei tempi faceva.
 
 E ho rivissuto per poco
 i vecchi batticuore,
 le notti senza fine,
 i baci interminabili.
 
 {I ricordi sono diventati proiettili,
 diventa di pietra, mio sventurato cuore,
 diventa di pietra, mio sventurato cuore,
 così non possono a ferirti.}
 
 
 |  |